Soňa CICMANOVÁ (*10. 4. 1950 † 22. 9. 2025)

So zármutkom v srdci sme prijali správu, že nás dňa 22.9.2025 navždy opustila naša bývalá kolegyňa RNDr. Soňa Cicmanová, rod. Labáthová. Svoju profesionálnu kariéru zasvätila hydrogeológii. Rešpekt u odbornej verejnosti si získala hlavne dlhoročnou cieľavedomou a trpezlivou prácou pri riešení úloh ložiskovej hydrogeológie a propagáciou a výsledkami štúdia problematiky hodnotenia hydrogeologických aspektov vplyvu ťažby nerastov na životné prostredie.

Narodila sa 10.4.1950 vo Zvolene, detstvo a školské roky však prežila v Bratislave. Záujem o geológiu ju priviedol na Spiš, v rokoch 1965 – 1969 absolvovala Strednú priemyselnú školu geologickú a banícku v Spišskej Novej Vsi. V štúdiu geológie pokračovala na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde si vybrala odbor Inžinierska geológia a hydrogeológia. Vysokoškolské štúdium ukončila v roku 1974 s červeným diplomom, pričom obhájila diplomovú prácu na tému „Náčrt hydrogeochemických pomerov minerálnych vôd v Santovke“. Štátnu rigoróznu skúšku v odbore hydrogeológia absolvovala na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave v roku 1986.

Spišská Nová Ves však našej Soni zostala stále blízka, tu sa v roku 1975 vydala a našla si tu i prácu. Spočiatku bola zamestnaná ako banský hydrogeológ a závodný vodohospodár v bývalom Uránovom prieskume, k.p. Liberec – závod IX. v Spišskej Novej Vsi. V roku 1990 odišla pracovať na Geologický prieskum (GP) š.p. v Spišskej Novej Vsi, a hoci počas celej svojej nasledujúcej profesionálnej kariéry pracovisko nezmenila, v dôsledku spoločenských a následných organizačných zmien v rezorte boli postupne jej zamestnávateľskou organizáciou Slovenská geológia, š.p. Spišská Nová Ves (1994 – 1995), Geologická služba SR (do roku 2000) a Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava, RC Spišská Nová Ves.

Už na svojom prvom pracovisku riešila veľmi zaujímavú a v rámci Slovenska ojedinelú problematiku – odvodňovanie uránovej bane s výskytom síranového krasu a starín po ťažbe medi. Okrem bansko-hydrogeologickej problematiky sa tu venovala i prospekčným rádiohydrochemickým metódam pri vyhľadávaní uránovej rudy na území Slovenska.

Na novom pracovisku GP nadväzovala na získané praktické skúsenosti a uplatňovala ich pri riešení hydrogeologických problémov vyhľadávacieho prieskumu ďalších typov ložísk nerastných surovín, hlavne v Slovenskom rudohorí. V období po roku 1989, keď na Slovensku nastal útlm ťažby nerastov a praktická likvidácia ťažby rúd, sa venovala hlavne hydrogeologickým problémom zatápania baní a geoenvironmentálnemu hodnoteniu ložísk nerastov. Zvlášť intenzívne sa venovala hodnoteniu environmentálneho a zdravotného rizika v Slovenskom rudohorí. Podieľala sa na vývoji metodiky testovania bioprístupnosti prvkov v horninovom materiáli pomocou sekvenčných analýz i aplikácii biologických testov pri hodnotení toxicity banských vôd. Okrem toho sa venovala posudkovej činnosti vo veciach odpadov a tiež posudzovaniu vplyvov činností na životné prostredie v odbore geológia a v oblasti činností ťažby a úpravy tuhých nerastov a stavieb pre odpadové hospodárstvo. Okrem toho sa zúčastňovala na úlohách vyhľadávacieho hydrogeologického prieskumu s výpočtom množstiev podzemných vôd (Slovenský raj, Muránska planina), riešením hydrogeochemickej problematiky. Na regionálnom hodnotení hydrogeochemických pomerov Slovenska sa podieľala zostavením základnej hydrogeochemickej mapy pohoria Čergov a regiónu Medzibodrožie. Výsledky jej práce sú sústredené v niekoľkých desiatkach záverečných správ z riešenia geologických úloh, archivovaných v manuskriptovej podobe v archíve Geofondu Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. Výsledky odbornej a vedeckej práce odovzdala odbornej verejnosti vo forme 30 domácich a zahraničných publikácií. Na medzinárodnej úrovni sa zapojila do korelačného projektu IGCP 443 Magnesite and Talc hodnotením environmentálnych dôsledkov ťažby a úpravy slovenských ložísk magnezitu a mastenca.

Dlhodobo sa venovala legislatíve upravujúcej vzťah banského zákona k vodnému zákonu a zákonom týkajúcich sa životného prostredia. V roku 2000 bola spoluautorkou návrhu surovinovej politiky SR a v roku 2002 i podkladov pre koncepciu MŽP SR trvalo udržateľného využívania horninového prostredia v časti nerastné suroviny.

Významného ocenenia sa jubilantke dostalo v roku 2007, keď na celoštátnom baníckom dni v Banskej Štiavnici dostala Čestné uznanie Ministra životného prostredia SR za mimoriadne výsledky a dlhoročný prínos v starostlivosti o životné prostredie. Za zásluhy o rozvoj hydrogeológie a pri príležitosti životného jubilea jej bola v roku 2010 na 15. slovenskej hydrogeologickej konferencii v Banskej Štiavnici udelená pamätná medaila Slovenskej asociácie hydrogeológov.

V roku 2009 RNDr. Soňa Cicmanová ukončila svoje pôsobenie v ŠGÚDŠ odchodom do dôchodku. Naďalej však zostávala v kontakte s pracovným kolektívom a podľa svojich možností sa zúčastňovala na tvorbe rozpracovaných hydrogeologických výstupov.

Soňa, zostávaš navždy v našich spomienkach a Tvoj obdivuhodný prínos v slovenskej ložiskovej hydrogeológii nech je užitočný aj pre ďalšie generácie.

Odpočívaj v pokoji!