Ján JETEL (*12.6.1935 †2005)

RNDr. Ján Jetel, CSc. sa narodil 12. 6. 1935 v Prahe. Štúdium špecializácie hydrogeológie na Geologicko-geografickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe ukončil v roku 1958. V roku 1970 získal vedeckú hodnosť kandidát geologicko-mineralogických vied (CSc.) na Karlovej univerzite v Prahe. V rokoch 1958-1986 bol pracovníkom Ústředního ústavu geologického v Prahe, od roku 1986 pracoval v košickom pracovisku GÚDŠ Bratislava (regionálne centrum Košice). V rokoch 1967-1974 bol vedúcim výskumnej skupiny hydrogeológie Ústredného ústavu geologického, v r. 1965-1981 bol členom vedenia odbornej skupiny hydrogeológie ČSMG. V rokoch 1968-1981 zastával funkciu sekretára Československého národného komitétu Medzinárodnej asociácie hydrogeológov (IAH), v rokoch 1974-1980 bol vedeckým redaktorom časopisu „Sborník geologických věd – Hydrogeologie, inženýrská geologie“ a po dlhé roky pôsobil v komisiách na obhajoby kandidátskych a doktorských prác v odbore hydrogeológie. V roku 1977 viedol postgraduálny kurz hydrogeológie na Chalmersovej Technickej univerzite v Göteborgu (Švédsko), od roku 1991 prednášal hydrogeológiu na Technickej univerzite v Košiciach.

Významná bola jeho mimoriadne rozsiahla oponentská, lektorská a expertná činnosť, v posledných rokoch aj pri riešení sanácií znečistenia podzemných vôd. Zúčastnil sa aj na riešení otázok účinku vodného diela Gabčíkovo na podzemné vody Žitného ostrova.

V odbornej a vedeckej činnosti sa zaoberal hydrogeologickým výskumom vybraných regiónov (v prvých rokoch najmä podkrušnohorského terciéru, českej kriedy a permokarbónu, od roku 1970 predovšetkým karpatského flyšu, vnútrokarpatského paleogénu a východoslovenského neogénu). Značnú pozornosť venoval vývoju hydrogeologickej metodiky, kde sa zameral na zavádzanie postupov uvažujúcich s neustáleným prúdením podzemných vôd pri vyhodnocovaní hydrodynamických testov a neskôr na regionálne hodnotenie hydraulických parametrov hornín. Sústavne rozvíjal modernú hydrogeologickú terminológiu. Zaoberal sa optimalizáciou klasifikácie chemického zloženia vôd. Je autorom viacerých postupne na seba nadväzujúcich metodík pre zostavovanie hydrogeologických máp v mierke 1 : 50 000. Podieľal sa aj na zostavení viacerých listov hydrogeologickej mapy Európy mierky 1 : 1 500 000.

Za najvýznamnejšie teoretické a metodické prínosy jeho vedeckej činnosti možno pokladať rozpracovanie metodiky regionálneho hodnotenia hydraulických vlastností hornín so zavedením aproximatívnych logaritmických parametrov – indexu priepustnosti Z a indexu prietočnosti Y, zavedenie parametrov kvantifikujúcich vzťahy medzi hydrodynamickými a hydrogeochemickými charakteristikami podzemných vôd, vývoj metód nepriameho stanovenia regionálnych hydraulických charakteristík interpretáciou hydrometrických a hydrochemických údajov, zavedenie metódy odhadu priepustnosti z hydrochemických a geomorfologických charakteristík prameňov a napokon vývoj a spresnenie moderného systému hydrogeologickej terminológie.

Významným prínosom pre hydrogeologickú teóriu, metodiku i prax bolo aj definovanie zákonitostí priestorovej neuniformity prietočnosti v závislosti od geomorfologickej pozície, kvantifikácia zmien priepustnosti horninového prostredia s hĺbkou (a to najmä v karpatskom flyši a centrálnokarpatskom paleogéne), definovanie a kvantifikovanie zákonitostí vertikálnej hydrogeochemickej zonálnosti vo vzťahu k prúdeniu podzemných vôd a zavedenie molárnej klasifikácie chemického zloženia prírodných vôd.

Do posledných chvíľ svojho života bol mimoriadne odborne i spoločensky aktívny. Na XIII. konferenciu Slovenskej asociácie hydrogeológov sa prihlásil s príspevkom „metódy a výsledky stanovenia využiteľného množstva podzemnej vody v Košickej kotline“. Škoda, už nebudeme mať možnosť, aby pred nami svoj príspevok prezentoval.

Veríme, že teraz sa už venuje vyhodnocovaniu hydrodynamických skúšok nebeských zdrojov. Vieme, že z jeho diela budú odborne čerpať prichádzajúce generácie. Jano Jetel bol a ostáva neoddeliteľnou súčasťou hydrogeológie.