Za RNDr. Pavlom TKÁČIKOM

Júlové slnečné dopoludnie privítalo na Žilinskom cintoríne zhromaždenie priateľov, kolegov a rodinných príslušníkov RNDr. Pavla Tkáčika na jeho poslednej ceste. Narodil sa 9.12.1930 v Prešove, kde prežil svoju mladosť a získal základné a stredoškolské vzdelanie. Roku 1952 začal študovať geológiu na Geologicko-geografickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ale po roku sa rozhodol pokračovať v štúdiu hydrogeológie na Geologicko-geografickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe u profesora Hynieho. Štúdium ukončil v roku 1956.

Pavol Tkáčik začal pracovať v Ústave stavebnej geológie, oddelení hydrogeológie v Žiline, kde získaval prvé praktické skúsenosti v tomto mladom vedeckom obore. V r. 1955 – 1956 sa na tomto pracovisku zišla skupina prvých slovenských hydrogeológov (P. Bujalka, O. Franko, J. Frankovič, J. Orvan, P. Ostrolucký). V roku 1959 nakrátko odišiel na Geologický ústav Dionýza Štúra (GÚDŠ) do Bratislavy, kde počas svojho pôsobenia stanovil dočasné ochranné pásma pre minerálne vody v Sivej Brade – Baldovciach, Bardejove, Brusne, Cígeľke, Lúčkach, Vyšných Ružbachoch, Rajeckých a Sklených Tepliciach a Salvátore – Lipovciach. Mnohé z nich sú v takmer nezmenenej podobe dodnes platné. Po ročnom pôsobení v GÚDŠ Bratislava sa v roku 1959 vrátil do Žiliny, kde pracoval v oblasti (odvetví) podzemných a minerálnych vôd. V priebehu svojej profesionálnej aktivity sa potom stále viac orientoval na prieskum minerálnych vôd a ich ochrany. V 60-tych rokoch minulého storočia realizoval spolu s kolektívom spolupracovníkov registráciu minerálnych prameňov Slovenska. Toto rozsiahle dielo sa stalo východiskovým podkladom pre výskum a prieskum zdrojov minerálnych vôd a rozvoj koncepcii ich ďalšieho využívania a ochrany. Výsledky vyššie uvedenej registrácie minerálnych prameňov Slovenska sú uvedené v Balneografii a krenografii Slovenska uverejnenej v roku 1977 kolektívom autorov vedených P. Krahulcom. Opisom spôsobu „získavania prírodných minerálnych vôd“ prispel Pavol Tkáčik aj do populárno-vedeckého diela „Vody uzdravujúce a osviežujúce“, uverejneného A. Rebrom a kol. v r. 1979. Bližšie sa tiež venoval minerálnym vodám v Santovke, v Turčianskych Tepliciach a v Sobranciach.

Okrem odborných činností sa venoval rozvoju hydrogeologických pracovísk v novovytvorenom celoštátnom podniku IGHP n.p. a závodoch v Prahe, Brne, Bratislave a Žiline. V tomto období sa podieľal na koncepcii regionálnych vyhľadávacích hydrogeologických prieskumov a zásad pre návrhy ochranných pásiem zdrojov minerálnych a termálnych vôd. Po nástupe do funkcie geologického námestníka podniku sa usiloval o odborný rast špecializovaných pracovísk formou vnútropodnikového vzdelávania, spracovania metodických príručiek a organizovania odborných seminárov. Podieľal sa na organizácii celoštátnych geologických a hydrogeologických konferencií a pracovných stretnutí.

Pavlova prirodzená schopnosť komunikácie a priateľská povaha sa výrazne uplatnila aj pri nadväzovaní odbornej spolupráce so zahraničnými vedeckými a profesionálnymi organizáciami a inštitúciami. Za týmto cieľom absolvoval okolo 20 zahraničných služobných ciest a množstvo lokálnych ciest a stretnutí. Jeho odborná, organizátorská a riadiaca práca bola ocenená viacerými uznaniami a medailami. Pavlove aktivity v súkromnom živote sa spájali so záhradkárstvom a spoločenskými stretnutiami s priateľmi a kolegami. Bol obľúbený pre jeho ľudské vlastnosti, ochotu nezištne pomáhať, kamarátstvo, úprimnosť a čestnosť. Veľa rokov sa vzorne staral o ťažko nemocnú manželku a syna Erika. Až do posledných rokov života bol stredobodom spoločenského diania Klubu záhradkárov a tiež geológov –dôchodcov v oblasti Žiliny.

Takýto zostane navždy v našej pamäti.

Ivan Šalaga